"Ako sa mám, čo potrebujem"

Malé "s.o.s.-cvičeníčko" seba-empatie, metódou Psychofonetiky

Novinka 1 - sebaempatia

(pre odoberateľov mojich noviniek)


Milá Duša, milý človek,

mám pre Teba na úvod tip pre Dušu. 

Zastav sa, a cíť v tele, ako sa máš: Ako sa máš v tele. Dopraj si chvíľu, a precíť to. Proste to vnímaj, a uznaj: takto to teraz je.

Čas pre dušu je časom pre náš ženský aspekt. A ten potrebuje najviac zo všetkého náš čas, našu prítomnosť, plnú pozornosť, a ochotu počúvať bez hodnotenia, a uvítať všetko, čo JE. A prejaviť záujem, klásť otázky... Lebo duša je neviditeľná a nezviditeľní sa, ak neprejavíme "nepredpojatý" a úprimný záujem.

Niektorí ste to so mnou zažili, ako sa dá pokračovať, aby sme si to zviditeľnili. 

Písmenkami sa to pokúsim popísať tu nižšie, a celkom ma zaujíma, či sa dá podľa toho popisku postupovať :-). Tak prípadne napíšte.


Vítam tu nových členov nášho "kruhu odvážlivcov, ktorí sú ochotní uvítať dušu". (Nie je to náš názov, len si vás ctím pre vašu odvahu, milí odoberatelia "tipov pre dušu".)

Nech Živá pieseň i vašej duše smie vo vás slobodne znieť.


TIP pre Dušu.


Nájdi si čas pre dušu.

Ženy - čas na seba. Muži - špeciálny čas pre počúvanie duše - vnútornej ženy. 

Cíť v tele, ako sa to telo má: ako sa máš ty v ňom.

Privítaj všetko, čo sa pritom objaví: napätia, myšlienky, pocity, obrazy... čo si popýta pozornosť, to uvítaj... a ešte viac pozornosti tam zameraj: ako sa s tým má tvoje telo?

Skús (si) to ukázať rukami: čo sa tam deje?
- - -

Telo nám môže pomôcť zviditeľniť dušu.

Telo nemá inú reč, len gesto: vie ukazovať "rukami-nohami".

- - -

Potom odtiaľ odísť a vytriasť to.

A potom sa otočiť a pozrieť sa na to miesto, kde sme boli pred chvíľou: predstaviť si ako tem sedíme a ukazujeme, ako sa máme.

Nazvať to: ako sa má?

- A už vieme: Vidíme to. Cítime to. Chápeme to. A máme na to slová.

Vidíme kus svojej duše.

A ona cíti, že ju vidíme, a aj, že ju chápeme.

- - -

Už len toto malé cvičenie nám dá

jednak vedomie o tom, ako sa máme skutočne (nie len o tom, čo si myslí hlava)

a jednak odstup od toho, a možnosť pochopenia.


Duša nepotrebuje riešenia.

Čo potrebuje?

To by bola ďalšia otázka na vás: čo potrebuje od vás ten človek, ktorý tam sedí či stojí v tom geste? Čo potrebuje od niekoho, kto ho vidí, kto ho chápe, kto si vie úplne presne predstaviť, aké to je "byť ním"...? Čím túto postavu môžete podporiť?

- Urobte to.


Viacerí ste to so mnou zažili: proste malinké cvičenie seba-empatie. 5 minút a obrovský účinok.

Môžete si ho dovoliť.

Aj keby vám tento mail prišiel každý deň,

a vy by ste to každý deň skúsili urobiť, vždy vám vaša duša povie niečo iné. Stále je niečo nové na tom, ako sa máme a čo na tom dokážeme vidieť.

- - -

Ak to precítite, možno zažijete, že ste sa stali akoby "priateľom svojej duše".
Stávať sa priateľom duše je ... na dlho. Je to ako pestovať vzťah. Ak ho nepestujeme, zvädne. Potrebuje pozornosť. Čas. Priestor pre to, aby sa milovaná bytosť vyjadrila, ukázala... aspoň, ak je to duša, alebo žena.
Aj my ženy sa to musíme učiť. Dať si priestor. V škole nás to odučili.To ženské v nás potrebuje priestor bez hodnotenia,potrebuje záujem, našu prítomnosť, čas, načúvanie, načúvanie, načúvanie, pochopenie, pochopenie, pochopenie...
"Vitaj, duša.

Áno, aj zajtra.

Som tu pre Teba.

Uistím Ťa o tom, stále znova.

Viem, že pochybuješ. Viem, že vieš, len ak Ti to (stále znova) potvrdím.

Som tu

Ešte stále som tu

Som tu...

...a prídem znova. Neboj sa..."

- - -

Keď raz zažijeme, aké to je mať plnú dôveru a plnú podporu našej duše, žiaden čas ani pozornosť nám nebude príliš veľa,lebo to, čo dostaneme predčí naše najodvážnejšie sny.

- - -

A tak je to aj s naším ženským aspektom.
Začínate mať ten záujem?

-------------------------------------------------------------------------


Toľko môj tip.

Skúsila si to, duša milá? Budem rada, ak mi napíšeš.Ja sa z toho tak teším, ak mám "vzťah" (a ak mi niekto napíše:-). 

Samozrejme, len ak to tak cítiš, duša milá!


Želám Ti dobrý čas - so sebou.