Prvé Goetheanum
Prvé Goetheanum ako inšpirácia
dobová fotografia, prvé Goetheanum, cca 1922
Prvé Goetheanum bolo javiskom a hľadiskom. Zároveň bolo strediskom duchovnej vedy - antroposofie, respektíve, ako ju doslova volal Rudolf Steiner - antroposofickej humanitnej vedy. - Bol to úplne nový podnet pre architektúru, ktorá zobrazuje, čo sa deje vo svete životných síl, a ktorá dokáže vytvoriť stavby pre konkrétneho človeka (zobrazuje vo formách podstatu toho človeka), či pre konkrétnu činnosť (zobrazuje vo formách tvary životnej sily danej činnosti). Životné sily, sily života, éterné sily, sú tvarotvorné - oni "držia" ideu tvarov celej prírody, ony sú obsiahnuté v semiačku duba ako forma duba... ktorá sa naplní za určitých podmienok. Život je stále nový, a predsa známy, tvorí formy, ktoré sa neopakujú a predsa sú rozpoznateľné. A - vždy sú spojené s väčším celkom, a zároveň sami tvoria - i v malom - jednotlivé celky. Celok je ako "organizmus", poprepájaná súvislosť, ktorá je zároveň tvorená "fraktálovo"... Život je proste pre mňa zázrak. A architektúra, ktorá zviditeľňuje životné sily, ich zároveň v človeku posilňuje.
Zvnútra i zvonku bolo na Goetheane mnoho-mnoho tvarov, ktoré majú účinok - jednak vo svete, a jednak dosah na človeka.
Možno tu raz pozbieram viac aspektov tejto stavby, ako som ju mala česť spoznať aj cez semináre Jörga Schrödera o prvom Goetheane.
- -
Ja mám k tejto stavbe veľmi osobný vzťah.
A stále viac sa mi vynárajú v obrazoch paralely toho, ako tá stavba vyzerá a čo nesie, s tým, čo teraz zažívame v našom novom vedomí. - To je impulz, ktorý chcem pestovať. Ukázať, ako je možné nájsť svoje vnútorné Goetheanum, a ako to v sebe nesie tú múdrosť, ktorú každodenne objavujeme, ak používame naše nové vedomie, nášho ducha, ktorý je teraz uprostred našej duše, ktorá prebýva vnútri v našom tele a je možné byť si jej stále viac vedomý...
Zatiaľ malé video - niečo o prvom Goetheane, a hlavne o možnosti vystavať si to vnútorné... ...tak po mojom.
Goetheaná na kopcoch v strednej Európe (predpoveď)... a nové vedomie
(Čo myslím tým "novým vedomím" - viac tu)
Rudolf Steiner na začiatku 20. storočia predpovedal... viac vecí. Napíšem vám sem svojimi slovami dve jeho vyjadrenia týkajúce sa našej doby, ktoré súvisia s tým, čo by som rada rozvíjala:
1.
Od 50. rokov 20. storočia už nebude možné antroposofickú duchovnú vedu ((ani žiadne iné duchovné pravdy)) vyučovať prednáškami, už ju bude musieť každý človek nájsť v hlbinách svojej duše. ... Podľa antroposofie vývoj ľudstva smeruje od kolektívneho vedomia k individuálnemu. Rudolf Steiner zmienil, že v 50. rokoch 20. storočia sa vedomie ľudí zmení. Duch - či naše "Ja", ktoré sa nám približovalo, "v-kvapne" dovnútra. - Už "kvaplo".
Inak povedané, vonkajšia autorita už pre nás nemá význam - nemá účinok. Múdrosť či Pravda sa už nedá získať od iného človeka. Všeobecná Pravda už nie je "mimo nás", už nemôže prísť zvonku (od iného človeka ani "zhora"). A tak to často aj zažívame: Chceme si prísť na veci sami. Akosi tušíme, že máme v sebe zdroj tej múdrosti. Len nevieme presne kde...:-).
- Ten zdroj sa teraz ukrýva uprostred našej duše. -
A to je kus výzva: Totiž, ak vnímam, že som tu viac životov, tak to zároveň znamená, že všetky tie duchovné cesty čo som spoznala za posledné 10 tisíce rokov, sú už nefunkčné... už sa nedá "pozdvihnúť" k Pravde, k duchu... už neplatí, že "treba poprieť dušu, aby sme započuli ducha", už nejde o to "prekonať seba"... VŠETKO JE NAOPAK. Treba vôjsť do toho, čo nám "bráni"... do Duše. Spojiť sa s ňou, vojsť do jej zažitkov, a uprostred nich nájsť svoju pravdu. Nie tú všeobecnú... tú svoju. Naša "životná múdrosť" - ktorá platí hlavne pre nás samých.
Neviem či si viete predstaviť dôsledok tohto faktu.
Vzdelávanie čo máme, výchova čo máme, štruktúry čo máme sú vystavané na základe vonkajšej autority, a my aj keď sa snažíme, stále niečo v nás (či už je to "epigenetika - pamäť génov", alebo "minulé bytia naše") má skúsenosť, že to MUSÍ prísť zvonku: to dobré, múdre, to čo nám povie ako žiť, i to, čo sa o nás postará... - Nepríde.
2.
V roku 2086 budú na kopcoch a vrcholkoch strednej Európy dvojkupolové stavby s duchovným účelom i formou, akú malo prvé Goetheanum... ("prvé" preto, lebo už nie je. Zhorelo. A mne akosi chýba. Tak o ňom teraz začínam písať a dúfam, že začnú rásť tie stavby jemu podobné... snáď nájdem tých, čo by to radi - tak, ako ja.)
Goetheanum bolo zamýšľané ako centrum antroposofickej duchovnej vedy (zamýšľanej ako veda pre duchovné slobodné individuality, s novým vedomím, popisujúca celostne človeka a svet, teda aj to "neviditeľné" z nich). - Je to vlastne obrovské javisko a hľadisko - so špeciálnymi formami, postavené s vedomím, že
niektoré myšlienky je možné vysloviť a je možné pochopiť (!!!) len v určitých formách.
* * *
Potrebujeme nové formy i nové postupy pre naše nové vedomie: Ako sa spojiť s našou vnútornou múdrosťou, naším guruom, ktorý sídli uprostred našich duší... tam, kde sme odučení ho hľadať? Jednou z tých rečí je Psychofoenetika, metodická empatia, ktorú milujem práve preto, že mi toto spojenie dala a stále dáva. - A tomu bude zodpovedať ďalšia potreba: vybudovať si okolo seba formy, ktoré zodpovedajú nám samým, akí sme - alebo aspoň tomu všeobecne ľudskému.
Poďme sa to učiť. Začnime aktívne vytvárať svet, po ktorom túžime, ktorý nám chýba.
Mne chýbalo toto, tak to tvorím... Čo chýba vám?
Možno ešte neviete presne, ako to myslím. - Je iné čítať a iné zažiť.
Ja týmto počinom začínam vytvárať stred tej "mojej" skupiny - skupiny tých, ktorých inšpirujú moje inšpirácie.
S tými, ktorí prídu a zarezonujú, môžeme vytvárať svoje vnútorné, duchovné Goetheaná a pritom - časom - stavať i tie vonkajšie. A postupne tak môžeme prispieť k zmene kultúry - na takú ľudskejšiu. Aká nám chýbala.
(Už poznám niekoho, kto ponúka diely pre stavby jednoduchej kupoly...)