Sedenia 4 popisy

Sedenia

štyri copy-typy a štyri popisy mojich sedení (pre spolužiačky):-)

Sedenia doprevádzanej sebaempatie 

(Psychofonetika-metodická empatia)

typ D

Chceli by ste niečo zmeniť vo svojom živote, ale nechcete počúvať múdre rady iných?

Zdá sa vám, že to, čo riešite, aj tak nikto nepochopí?

Máte za to, že ste najlepším odborníkom na seba, a teda Vám nikto iný nemôže pomôcť?

Môže.

V sedení doprevádzanej seba-empatie

- sa k vám v každom kroku budem správať ako k jedinému odborníkovi na Váš život

- zameriam sa na pochopenie Vašej situácie z Vášho uhlu pohľadu, bez súdenia

- takto empatiou otvoríme priestor pre Vašu hlbšiu múdrosť, aby Vám prezradila zmysel danej situácie a prianie, ktoré ju môže vyriešiť. Zatiaľ všetci moji klienti si takto sami prišli na svoje hlboké pravé prianie.

Následne to vnesieme do života - do tela. Cez telo si zviditeľníme, čo doteraz Vášmu prianiu bránilo uskutočniť sa, a premeníme to. Výsledkom budete "nový Vy" - vy viac sám sebou.

Rezervujte si termín: 1,5h sedenie (empatia)

3 roky štúdia metodickej empatie . úcta k slobode každého človeka . rešpekt . všetky riešenia sú vnútri . vnútorná moc nad sebou samým: príďte si ju zažiť

typ A

/A1/

Sloboda a žiadne rady: a to mi má pomôcť?!

Áno.

Na sedeniach doprevádzanej seba-empatie Vás budem celý čas počúvať ako jediného zvrchovaného odborníka na Vás.

Empatia má moc vytvoriť priestor pre Vašu dušu, a ona Vám potom sama prezradí riešenia, ktoré hľadáte. "Zrazu Vás to napadne".

Keď sa takto vynorí hlbšia vôľa Vašej duše, necháme sa ňou viesť a pozveme múdrosť Vášho tela, v ktorom duša sídli: telom zviditeľníme neviditeľné, naučíme sa v tom orientovať, a následne nacvičíme, ako sa môže Vaša nová hlbšia vôľa uskutočniť vo Vašom bežnom živote.

Výsledkom budete Vy-noví, Vaša nová verzia. Viac sebou samým.

1,5 h sedenie - rezervovať teraz

/A2/

Ona len počúva a mne sa rozosvieti?!

Áno.

Všetky riešenia našich prípadných ťažkostí sú v nás - sú to vstupné brány do rozhovoru s dušou. Tá nás chce viesť k nášmu vysnenému životu... rozumieme jej?

Na sedeniach doprevádzanej seba-empatie vojdete priamo do rozhovoru s Vašou Dušou. Ja počúvam, vy rozprávate - a ste jediným odborníkom na Váš život. Tým, že to viem, to postupne zažijete aj Vy. Ukážem Vám, ako počúvať sami seba - a až ako je to účinné.

Duša vie všetky riešenia: uvítame ju empatiou, vypočujeme si jej nahlbšie prianie. A potom si ju za pomoci tela zviditeľníme, a vedení jej prianím preskúmame, čo urobiť, aby sa stalo skutočnosťou.

Noví Vy.

1,5h sedenie: rezervovať termín

typ C

Niečo zmeniť?! - Dajte mi pokoj!

Jasné, že som v živote mala kopec vecí, čo by som chcela inak. Ale zároveň som si chcela žiť po svojom. Zabehnuté dráhy - to nebolo nič pre mňa. Všetko som si nejako filozoficky či duchovne zdôvodňovala a vedela som, prečo mi to práve takto vyhovuje. A keď mi ľudia radili, ako zmeniť to či ono, bola som z toho nesvoja, a stále viac som mala dojem, že mi nerozumejú. Preto keď som raz mala vzťahový problém, s ktorým som si nevedela rady (nevedela som sa od-zamilovať a mala som na kopec dobrých dôvodov), tak som rozhodne nechcela žiadnu pomoc od iného človeka - lebo som si nevedela predstaviť, že by vôbec bolo možné, aby nejaké iné vedomie do seba prijalo môj spôsob, ako to zažívam a o tom myslím.

Kritika, i sebakritika mi tak vrástli do tela, že som si nevedela predstaviť, že sa dá viesť rozhovor aj bez nich: že je možné že si o mne niekto nebude robiť žiadne svoje úsudky, ktoré mi nezodpovedajú. A miera mojej citlivosti na to, čo už je "súdenie" bola nastavená veľmi citlivo.

Ale potom som sa raz predsa odvážila. Otvorila som sa a skúsila ten svoj príbeh zazdieľať proste tak, ako ho vnímam ja, priateľovi-odborníkovi na aktívne počúvanie... nesúdil ma. Bolo to rozpačité, ale isto to nebolo o súdení. Prekvapilo ma to. Potom som to skúsila druhý krát s iným známym. Tiež ma nesúdil, ale ani moc nepomohol. Udivujúce bolo, že sa mi uľavilo už len tým, že som to mohla vypovedať.

Po pár rokoch prišlo moje "po tretí krát". To som šla najprv na prednášku s workšopom toho človeka spoznať: hovoril o ľudskom zle, kde sa berie a čo s ním... A tam som prvýkrát zažila "psychofonetiku naživo": malé psychofonetické cvičenie sebaempatie, "hrané" telom. A zažila som, ako to, čo som považovala za "zlo zvonku", som našla vo svojej duši...

Neviem ako to máte vy, ale mňa ani nenapadlo, že tá časť v nás, čo vníma (Duša), zároveň to, čo vníma, aj poníma, teda berie do seba. UAO. To som takmer nechápala, ako to môže byť mojou súčasťou - ale dávalo mi to do rúk moc s tým niečo urobiť - lebo to bolo vo mne. A hneď následne som šla na psychofonetické sedenie empatické... Hneď prvé slová: je tu zaručená dôvernosť, rešpekt, žiadna kritika, a sloboda...mi dali nádej. A potom ten zážitok, že ma nikto nesúdi... a že si na veci môžem prísť sama!

Zaujalo ma to tak, že som to začala študovať. Psychofonetika: Metodická empatia. Empatia ako metóda, ktorú sa dá naučiť. - Prvý rok mal tému Stať sa pánom svojho života. Potom som sa rozhodla pokračovať ďalšie dva roky, aby som sa naučila doprevádzať v tom i iných ľudí.

A celé to štúdium bolo jednak ako orientovanie sa vo veľkej, neznámej krajine duše... a jednak sme trénovali neustále úsilie o nehodnotenie, rešpekt, úctu, ... lebo až to vytvára duši pocit bezpečia. Bez toho v nej nič nevyskúmame, lebo sa zatvorí. - Takže môj pocit bol: "Konečne doma! V krajine bez kritiky...!" Neviem, či ste už zažili: vôbec žiadne interpretácie, rady, asociácie, nápady... len úprimná snaha porozumieť a obrovská bdelosť voči sebe ako načúvajúcej-empatizujúcej, či sa mi do toho niečo nepletie... A to existuje ako tréning!

Zároveň ma na celom tom prístupe fascinovalo, že po každej aktivite - či sedení, či workšope, či ďalšom procese - som mala hneď v rukách nejaký nový praktický nástroj (a potom ďalší, a ďalší), ako s danou vecou pracovať, nástroj akoby "úplne šitý na mieru mne"... - A on aj fungoval! Teda - ak som ho použila:-).

A nielen že to fungovalo, ale postupne som si začala, krok za krokom, tvoriť nový vzťah k mojej Duši. K tomu, čo cítim. - Ak sa totiž pozorne skúsite pozrieť okolo seba, možno Vám príde podobne ako mne, že Duša v našom bežnom svete je považovaná za "slabosť" (pocity, citlivosť, vnímavosť, premenlivosť, chaos, jemnosť), a preto sa s tým nestotožňujeme, alebo sa toho snažíme zbaviť. Ja som dokonca prišla na to, že to takto trénujeme už veľa tisícročí. A zažívam na vlastnej koži, že ona na nás stále čaká. Na naše uznanie, pochopenie, a na rozkľúčovanie jej správ.

Naše súčasné vedomie má totiž v sebe čosi nové, a to nám umožňuje dušu jednak vnímať (pred tým bolo pod-vedomé a ne-vedomé vedomiu bežne nedostupné, čo je dnes už inak), a jednak začať sa učiť jej reč. Je to úplne iná reč, než tá naša slovná - a logická! A tým, že je to nové, tak nás ani nenapadne to skúmať a... začať používať.

Duša nás vedie k životu, po ktorom kdesi hlboko túžime, k životu "ideálnemu pre nás" - a ak ho nežijeme, cítime sa "nesvoji". (Cítite sa v živote tak, že by ste na ňom fakt nič nemenili...?)

A práve "sedenie doprevádzanej seba-empatie", ako som si ho nazvala, a na ktoré Vás pozývam,

je cestou k Duši, k jej načúvaniu, k jej pochopeniu. A ona má pre nás riešenia, o ktorých sa nám ani nesnívalo. - Ak ju počúvame, ona nám ich prezradí.

Ja mám prax v počúvaní Duše - tej svojej, i iných - a to Duše vycítia, a tak sa pri mne cítia bezpečne. A potom rozprávajú - a teda ich môžu počuť aj "ich ľudia".

- A keď Vaša hlbina prehovorí, tak si následne pozveme ešte telo, aby nám pomohlo zviditeľniť, čo doteraz tej hlbine bránilo či chýbalo, aby sa ukázala a prejavila. - A to vedie k tým nástrojom, ktoré dostanete do rúk a môžete už hocikedy používať. Presne vaše, len pre vás, vám šité na mieru...

Vy ste originál a Vaše riešenia sú vo vás. Ja vám to len ukážem.

Vstupnou bránou do duše je to, čo chcete zmeniť, preskúmať, alebo čo vám chýba.

To je brána ku Viac-Sebe.

Tu môžete vojsť:

Rezervovať termín na 1,5h sedenie doprevádzanej seba-empatie online

typ H - vzdelávací príspevok

Empatia

Empatia nie je, ako by sa mohlo zdať, slovom gréckeho pôvodu: dokonca Gréci sú jediní, čo ho nepoužívajú, pretože po grécky empatia znamená nenávisť.

Do roku 1951 nebolo slovo empatia v žiadnom slovníku, neexistovalo v slovnej zásobe Európy. V roku 1951 ho začal používať Carl Rogers (zakladateľ humanistickej psychológie), a v priebehu jedného roka sa dostalo do všetkých slovníkov západnej kultúry, pričom ho všetky reči prevzali v pôvodnej podobe, bez prekladu. Carl Rogers si toto slovo našiel v jednej odbornej práci, ktorej autor ho vymyslel ako novotvar, snažiac sa do angličtiny preložiť nemecké slovo Einfühlen (doslovne preložené: vcítenie; angličtina žiadne podobné slovo nemá).

Tento zaujímavý jav sa dá vysvetliť len tým, že to slovo označuje niečo, čo pred tým ľudia v tejto podobe nepoužívali a nepoznali, a teda to slovo nepotrebovali. Z roka na rok sa táto potreba či schopnosť vynorila tak jasne a silno, že sa bez tohto slova nedal daný jav popísať či vyjadriť. XX

Empatia je schopnosť vnímať iného človeka z jeho vlastného uhlu pohľadu, čo predpokladá, že dokážeme duševne vnímať, cítiť či vycítiť niečo, čo je mimo nás.

Na to je potrebné mať istý duchovný orgán vnímania, teda niečo, čo umožní vnímať čosi "neviditeľné" - totiž, dušu iného človeka, jeho bytosť, to, kto je, ako myslí, ako cíti. To je v hmote neviditeľné.

Yehuda Tagar rozvinul tzv. metodickú empatiu - psychofonetiku (hlásky duše), teda spôsob, ako sa metodicky dá naučiť empatia, ako je možné ju rozvíjať. Táto metóda má už 30 rokov, a jej zakladateľ žije na Slovensku, takže je jeho štúdium dostupné pre "našinca".

V jeho práci je podstatné, že vychádza z celostného pohľadu na svet a na človeka, ako ho popisuje antroposofia - má teda "reč" pre to neviditeľné. Zároveň tej reči vždy predchádza praktický zážitok, takže zúčastneným je vždy jasné, čo tou rečou popisujú.

Jadro človeka, jeho Ja, je považované za zdroj všetkých skúseností, a nie za "produkt" - teda duchovná podstata človeka sa tu považuje za prvotnú, a preto aj schopnú ovplyvňovať akékoľvek zážitky, ich význam, a ich vplyv na nás a náš život.

Pri vyučovaní empatie je bodom obratu seba-empatia, teda empatia k sebe samému. Yehuda Tagar popisuje 7 druhov empatie, pričom v niektorých z nich človek môže "stratiť seba" - to však nepovažuje za empatiu pravú, teda za tú novú schopnosť človeka, ktorá mu umožní preklenúť individualizmus a bez popretia seba sa spojiť s inými.

To je posolstvom empatie: je to schopnosť, ktorú je možné rozvinúť, a ktorá nám umožní zostať individualitou, a pritom sa spojiť s ostatnými. To zároveň rieši paradox súčasného vedomia ľudí, ktoré nás vedie k samostatnosti, k "byť sám sebou", ale samo osebe nevytvára možnosť prepojenia s inými, takže často ústi do pocitu oddelenosti či osamelosti.

Štúdium Psychofonetiky - metodickej empatie trvá 3 roky, pričom v každý rok obsahuje 6x5 intenzívnych dní tréningu. Študenti neustále trénujú prakticky - procesy na sebe i na iných, a teória im pomáha popisovať to, čo v procesoch zažívajú. Je to tréning slobody, zodpovednosti a rešpektovania slobody iných, s vedomím, že každý človek je jediným odborníkom na seba. Je to prístup, ktorý odpovedá na potrebu moderného človeka "mať nad sebou moc", rozhodovať o sebe, riadiť sa sebou.

Aj absolventi Psychofonetiky sú si vedomí, že iného človeka nie je možné "plne spoznať", lebo každý sa meníme, a aj my sami sa nepoznáme plne. Preto empatia v zmysle psychofonetiky je niečo, o čo je potrebné sa neustále znova usilovať. A tým, že pochopíme u iných len to, s čím máme vedomú skúsenosť u seba, je to aj neustálym procesom seba-empatie, a spojenia so sebou. Lebo spojenie s našou dušou sa stáva vnímajúcim orgánom pre duše iných. Je to teda cesta, ktorá nekončí, a zároveň cesta, ktorá vedie k tomu, že sa o seba a svoju dušu staráme, a dávame jej pozornosť: a ona sa nám odvďačí pocitmi, ktoré bežne nazývame "pozitívne".

Kto toto trénuje aspoň tri roky, je následne schopný vytvárať bezpečné prostredie takto vedome tvorenej a udržovanej empatie i pre iných. Ja som týmto tréningom prešla.

Pozývam Vás prísť si to zažiť na sedení doprevádzanej seba-empatie.

Rezervovať termín tu.

(Bližší popis sedenia tu).

XX- To bolo desaťtisíce rokov predmetom zasväteneckých mystérií, ale u väčšiny ľudí to nebolo možné. Ešte u R. Steinera (zakladateľ antroposofickej duchovnej vedy) zo začiatku 20. stor. môžeme nájsť v jeho cvičeniach podnety, aby si človek predstavil, že ak je v lese, dá sa skúsiť vnímať čosi ako "nálada lesa" okolo seba - čo vtedy bolo zjavne čosi, čo bolo potreba trénovať a rozvíjať. Dnes to je úplne bežný zážitok. Podobne v iných cvičeniach podnecuje R. Steiner úsilie pokúšať sa vnímať to, čo iný človek hovorí, z jeho uhlu pohľadu (slovo empatia vtedy ešte neexistovalo).