1. Goetheanum

1. Goetheanum bolo celé z dreva. Postupne ho stavali cca 9 rokov, a keď bolo už sčasti hotové, už sa tam konali prednášky a predstavenia. 

Formy Goetheana sú také, z akých sme "vyformovaní" my ako ľudia. Rudolf Steiner povedal, že človek, ktorý vojde do Goetheana, nemôže klamať či konať nemorálne. 

Ak "to vonku" zodpovedá presne tomu "zvnútra človeka", človek nemá prečo klamať, je doma, vo svojom, v niečom, čo ho ukazuje v plnej veľkosti, v plnosti jeho potenciálu - budí ho a podnecuje, a zároveň ho ukazuje. Antroposofia podporuje to individuálne, duchovné a zároveň jedinečné v každom človeku a vedie to k poznaniu seba i sveta... aktívne. Dáva podnety k takej práci vo svete, aby človek naplnil jednak svoj potenciál, jednak potenciál vývoja sveta a jednak budoval spoločenstvá, ktoré nepopierajú individualitu. 

Tu pár fotiek prvého Goetheana zvonku, zvnútra, a počas jeho stavby. Viac fotiek nájdete na mojom "pintereste" tu: https://cz.pinterest.com/zivapiesenduse/ 

Na začiatku 20.st. bolo možné urobiť už prvé farebné fotky. Toto je jedna z nich: Goetheanum z juhozápadu.

Prvé Goetheanum zvonku (zvenčí)

Goetheanum zvnútra (zevnitř)

Tu je pár fotiek zvnútra Goetheana, a nejaké kresby. Je tu pohľad do hľadiska (prvý a štvrtý obrázok), pohľad na javisko so stĺpami (druhý, tretí, a tie v druhom riadku), ako aj kresba drevenej sochy "Reprezentant Ľudstva" (kresba samostatne, aj na pozadí kresby javiska).

Táto plastika (socha zozadu neopracovaná) bola vytesaná osobne Rudolfom Steinerom a Edith Maryon. Zobrazuje človeka, ktorý (v ideálnom prípade) vytvára rovnováhu medzi dvoma protikladmi - nebeským a zemským pólom. Ak by im podľahol, buď "stratí zem pod nohami", alebo stratí "krídla" svojich ideálov. Uprostred uskutočňuje na zemi to, čo pochádza z jeho ducha. - Plastika "Reprezentant ľudstva" má cca 9m na výšku. Mala byť vzadu, za javiskom, uprostred stĺporadia ako jeho stred. Reálne sa tam nikdy nedostala; počas požiaru Goetheana ešte nebola dokončená. Je možné ju stále vidieť v druhom Goetheane, ktoré je postavené na základoch toho prvého, z betónu a kus inak. (Dornach, Švajčiarsko).

Farebné okná

1. Goetheanum malo farebné okná, vždy rovnakú farbu na oboch stranách. Šlo o troj-okná s typickými formami, ktoré poukazovali na to, že ide o jeden celok a okrem toho boli vytvorené z kriviek, ktoré tvoria i ľudské telo a živý svet... Obrázky musíte rozkliknúť, aby bolo vidno obidve zobrazené okná (v každej farbe dva motívy). Druhý a posledný obrázok sú zo súčasného druhého Goethana: druhý obrázok je fotkou farebného svetla, ktoré z okien za dňa vychádza, a posledný obrázok ukazuje na súčasné prevedenie jedného modrého okna, kde je stredná časť "troj-okna" umiestnená hore, a dve krajné dolu pod ňou.

Stavba

Goetheanum malo stáť v Mníchove; tam ho nepovolil stavebný úrad. Rudolf Steiner prijal dar pozemku vo Švajčiarsku, v pohorí Jura, kde nakoniec prvé Goetheanum postavil. Teraz tam stojí to druhé...

Nižšie je pár obrázkov z práce počas stavby na prvom Goetheane - vidno jednak konštrukciu, ako aj veľkosť hlavíc stĺpov pri človeku ktorý ich vyrezáva. Všetka povrchová úprava na prvom Goetheane bola opracovaná ručne (zvonku aj zvnútra; vidno kus opracovanej ploch nad hlavicou stĺpa).

Prvé Goetheanum zhorelo počas silvestrovskej noci z roku 1922 na rok 1923. 

Inšpirované prvým Goetheanom

Prvé Goetheanum bolo stavbou, ktorá zjavovala to neviditeľné o človeku a jeho vývoji. Bol to chrám Slova, chrám Človeka. Keď pochopíme, že to, čo zobrazovalo, nesieme v sebe a robí nás to schopných stáť plne prejavení na javisku svojho vlastného života, verím, že začneme tieto chrámy stavať znova. 

R. Steiner predpovedal, že v roku 2086 také stavby - s podobným poslaním ako malo prvé Goetheanum - už budú stáť "na kopcoch Európy". Ja vnímam, že je načase začať objavovať to Goetheanum vnútorné, aby sme potom mohli začať stavať tie vonkajšie - a neboli zaskočení ich silou a pravdivosťou (o ˇčloveku). 

Pozývam Vás na cestu k svojmu vnútornému Goetheanu - k rozhovoru protikladov, ktoré majú svoj rovnovážny bod - naše JA. Nie pevnosť, ale neustále vyvažovanie. Tá cesta je nová, pretože predpokladá slobodnú individualitu každého človeka a nie guruov zvonku. Pozývam tých, ktorí sa cítia byť k tomu (po)volaní. Je našou slobodou ísť za tým čo nás volá - a neísť za tým, čo nás nevolá. Nemusíme odsudzovať či zjednocovať - môžeme zostať iní a rôznorodí: 

Rôznorodosť vo vzájomnej podpore a v spoločnom celku (v mieri) už existuje. V prírode. Môžeme sa to začať od nej učiť vedome...